Založiť webovú stránku alebo eShop

Bolo o mne uverejnené:

Košičanka Tatjana Markusová maľuje ľuďom charakterové obrázky, ktoré odhalia ich prednosti i slabiny

Stala sa nástrojom energie, ktorá jej na papieri vedie ruku

Sú veci medzi nebom a zemou. Veci na ktoré márne hľadá ľudstvo logické odpovede. Sú medzi nami ľudia, ktorí sú "iní". Vidia to, čo my nevidíme, počujú to, čo my nepočujeme, robia to, čo my nerobíme a myslia tak, ako my nemyslíme. My "normálni" ich obdivujeme, alebo zatracujeme. Hovoríme o ľuďoch s určitými výnimočnými schopnosťami. Jednou z nich môže byť aj Košičanka Tatiana Markušová.

"Ja nie som veštkyňa. Taký názov sa na mňa nehodí. Robím energetickú kresbu. Nazvala som ju automaticko-symbolická kresba. Nestretla som sa s nikým, kto by ju robil týmto spôsobom," vysvetľuje svoje "nadanie" Tatiana. Pochádza z Ruska. Narodila sa v mestečku Rybinsk severovýchodne od Moskvy. Jej rodisko je známe z histórie. Bolo hlavnými mestom statných ruských mužov burlakov, ktorí ako ťažné kone opásaní remeňom na hrudníku, ťahali po Volge nákladné lode z pevniny. Do Košíc prišla pred 14 rokmi.

Jej rodina, priatelia a známi vedia, že je obdarená výnimočnými schopnosťami. Utiekajú sa k nej v lepších i horších chvíľach svojho života s prosbou o radu, o pomoc. Akvarelmi im kreslí obrázky, cez ktoré im pomôže nachádzať samých seba. Zručnými energickými ťahmi jej rúk sa na papieri vynárajú farebné abstraktné obrazce. Neskúsenými očami s dávkou fantázie môžeme z rôznych slučiek, vlnoviek vylúštiť určité symboly zdvihnutý palec, nos, blesk, zamračenú tvár... Sú odrazom i kľúčom k rozlúšteniu charakteru a momentálneho rozpoloženia človeka, vyjadrujú jeho prednosti i slabiny.

"Tu je napríklad palec mojej tety, čo znamená, že všetko musela mať pod palcom. Tu je hodená rukavica, tu zase čižma, tu zbraň," ukazuje na symboly v kresbe a hneď ich vykladá: "Zbraň znamená, že je schopná bojovať za svoje veci, hodená rukavica, že dáva iným šance a čižma, že je pritom dáma. Tieto symboly ukazujú charakter, návyky a prejav človeka." Pri vykladaní kresby sa ľudí zakaždým pýta, či to naozaj chcú vedieť, pretože sa im nemusí páčiť všetko, čo v nich nájde. Keď pri maľovaní použije veľa tmavých farieb, znamená to, že dotyčný nemá dobrú energiu. Buď ide o momentálny stav, alebo v horšom prípade o nedobrý charakter. Keďže človek sa mení, kresba môže byť zakaždým iná.

Maľovať charaktery ľudí začala Tatiana pred štyrmi rokmi. Najprv pri pohľade na známych ľudí na televíznej obrazovke. Paralelne s uvedomovaním, že kresba nie je len výplodom jej fantázie, ale skutočným nadaním, pocítila intenzívnu potrebu ukázať ju niekomu. Odborník na ezoterapiu prednášajúci o vibráciách zeme pri pohľade na tieto obrázky povedal, že s takým niečím sa ešte nestretol. Jej prácu definoval ako zrkadlo, ktoré môže ľuďom nastaviť, aby na sebe mohli kadečo zmeniť a vylepšiť.

"Postupne som prichádzala na to, že prijímam energiu, ktorá mi jednoducho ťahá ruku. Som nástrojom energie. Viem, že niečo podobné existuje. Počula som o automatickom písme, kedy človek ako médium prijíma duchovné vibrácie, alebo bytosti, a píše," vysvetľuje Tatiana a dopĺňa, že pri schopnosti automatického písma, človek spontánne píše odpovede na otázky, ktoré sa mu kladú. Prostredníctvom pera a papiera komunikuje s anjelmi a archanielmi. Ak je veľmi silné médium, môže komunikovať s Bohom. Takouto osobou je aj autor knihy "Hovory s Bohom" Donald Walsch. Od tohto spisovateľa má prečítané viaceré diela. "Myslím si, že jemu energia nielen ruku ťahá, ale on slová aj počuje. Na tú knihu treba duchovne dozrieť. Sú ľudia, ktorí ju radikálne zamietnu. To je tak, niekto tieto veci prijíma, niekto nie."

Cítila tehotenstvo

Svoju pomoc ľuďom charakterizuje ako upozorňovanie na maličkosti, ktoré by však niekedy mohli prerásť cez hlavu i ako varovania na čo si treba dávať pozor. "Cez kresbu vidím že človek má problém napríklad s otcom, ja ale nevidím aký. Len ho upozorním, že by ho mal vyriešiť, keď sa mi zobrazuje. Raz mi sa mi v kresbe ukázali detské topánočky. Spýtala som sa dotyčnej, či nie je tehotná, razantne odpovedala, že v žiadnom prípade. Po pár týždňoch mi volala, že naozaj čaká bábätko."

V obrázku vidí čriepky zo života ľudí. Pri kresbe pre priateľku sa na papieri objavila zbraň. Nevedela jej pripísať význam, lebo zbraň nevlastnila. Upozornila ju však, že nech bude ostražitejšia. Neudialo sa nič vážne, len o tri dni priateľkin manžel kúpil pištoľ. "Usmerňujem ľudí, načo si momentálne majú dávať pozor, pretože je to pre neho práve podstatné. Že by mali začať piť bylinkový čaj, alebo ísť do lesa relaxovať."

S prosbou o pomoc k nej prichádzajú predovšetkým ženy, muži v oveľa menšej miere. "Nedržím si v hlave, že komu som čo poradila. Ľudia mi niekedy napíšu esemesku, alebo zavolajú, že som mala pravdu. Ja veľakrát už neviem v čom, nepamätám si to. Vo chvíli, keď kreslím, tak myšlienku poviem, ale nedržím ju v hlave."

Tatiana svoje energetické charakterové kresby považuje za psychologickú pomoc ľuďom. Poradí niekoľkokrát, ale keď si niekto nedá povedať, skončí. "Nie som bútľavá vŕba. Stalo sa mi, že som sa do problémov ľudí natoľko zahĺbila, že som nežila svoj život ale cudzí. Posúvala som niekoho až natoľko, že som začala ubližovať sebe," hovorí o skúsenostiach s pomáhaním druhým.

Auru viac cíti ako vidí

Zo spôsobu reči, záujmov i zariadenia bytu, v ktorom sa odohráva náš rozhovor vidieť, že Tatiana silne inklinuje k duchovnu, ezoterike a umeniu. Vôňa vonných tyčiniek a bylinkového čaju preniká do každého miestečka. Na stole sú anjelské karty, vedľa leží kyvadielko položené na papieri s astrologickými kružnicami. Police sú do prasknutia naložené ezoterickou a filozofickou literatúrou i románmi o svetoznámych maliaroch. Je nad slnko jasné, že štúdiu týchto nehmatateľných vecí zasvätila mnoho času a myšlienok.

"Zrejme som tento dar dostala, pretože som bola duchovne pripravená, ináč by som ho nepochopila a neprijala," vysvetľuje. Dokáže zaregistrovať auru človeka. "Auru človeka viac cítim ako vidím. Videla som auru len pri niekoľkých ľuďoch, svetielkovali na bielo. Vyžarovali veľkú energiu, ktorá do okolia vibruje. Ak má človek takúto energiu, má čistú myseľ, srdce i dušu."

Verí účinkom bielej i čiernej mágie. Tvrdí však, že sú krátkodobé. Čierna mágia je nebezpečná, pretože sa obráti proti tomu kto ju použil. "Ludia nedoceňujú moc zlej myšlienky. Dokáže sa zhmotniť a človeku naozaj ublížiť a ešte silnejšie ako úderom. Len treba vždy pamätať na to, že zlá myšlienka sa nám vráti. Aj dobrá myšlienka sa vracia. Tak funguje vesmír." Preto Tatiana pri vykladaní obrázkov vysvetľuje ľuďom, že majú odpúšťať (fyzicky i psychicky) tým, čo im ublížia. Len tak sa im môže zlepšiť život. Podľa nej, tí ktorí sa majú dobre, by mali ľuďom pomáhať. "Veľakrát keď nám je dobre, nezamýšľame sa, že teraz je čas, kedy by sme mohli niekomu pomôcť. Pomoc nemusí byť materiálna, niekto potrebuju psychickú pomoc."

Podľa jej názoru má každý človek liečiteľské schopnosti. Objaviť to v sebe však môže len vtedy ak pochopí o čom je svet ako vplýva energia na ľudstvo. "Musí byť na to mentálne pripravený a zaoberať sa touto problematikou. V kníhkupectvách už dostať toľko kníh s touto tématikou. Vyučujú sa kurzy reiky, ktorý som absolvovala aj ja. Naozaj, keď človek chce, objaví v sebe rôzne schopnosti."

V reinkarnácii sú odpovede

Tatiana je veriaca, ale k Bohu išla dlhou cestou. Napriek tomu, že jej nábožensky založená mama i babička ju k viere vychovávali, nebola presvedčená, že je to tá správna cesta k duchovnu. Vyrastala v totalitnom režime, kde sa náboženstvo tvrdo odsudzovalo ako prejav zadubenosti. Spoločenský systém i štúdium na strednej škole pedagogickej na Národnej univerzite Marxizmu a ateizmu zanechal na tvárnej mladej Tatiane svoje stopy.

"Ja som už odmalička vedela, že som iná," opisuje svoje vnútorné pocity. "Nejako ináč som sa dívala na ľudí a svet. Neviem to viac vysvetliť, ako som cítila tú inakosť, pretože som bola ako všetky deti. Mala som veľa kamarátok a šantila som s nimi rovnako." Odmala jej v duši nepokojne blúdili otázky. Na veľa z nich jej dala odpoveď viera v Boha, ku ktorej sa dopracovala postupným a dlhodobým štúdiom rôznych kníh i udalosťami, ktoré jej život doniesol.

Niekedy si nevieme vysvetliť, prečo sa nám páčia určité veci, prečo k niečomu inklinujeme viac k inému menej, prečo sme v niektorých oblastiach šikovnejší a v niečom zakaždým zlyháme. "Súvisí to so zážitkami v minulom živote. Reinkarnácia nám dáva dosť veľký priestor na vysvetlenie otázok, ktoré nevieme logicky zdôvodniť. Stále sa pýtam, prečo od malička mixujem rôzne veci, donekonečna a v každom smere. Vyrábam niečo a nikde ma neučili. Súvisí to s tým, čo som v minulom živote bola," myslí si Tatiana.

Tatiana je rada, že bola vychovaná na klasických rozprávkach a nie na súčasných, na ktorých vyrastajú dnešné deti. Nesúhlasí s násilnými scénami, ktoré televízia deťom ponúka. "Predávajú agresivitu a my ju kupujeme. Ide to akosi automaticky, ľudia sú v zhone a nedokážu sa zastaviť a porozmýšľať nad tým, čo deťom dovolia pozerať, aké hry im dovolia hrať. Dieťa je ako špongia a v útlom veku nedokáže rozlíšiť čo je dobré a čo zlé," hovorí zo svojho profesionálneho hľadiska ako pedagogička.

T. Markušová je učiteľkou v špeciálnej základnej škole. Venuje sa práci, ku ktorej má blízko, nielen z profesionálneho hľadiska, ale aj z psychologického. Učiť deti, ktoré majú veľké problémy s pochopením elementárnych zákonitostí a takisto so svojím správaním, si vyžaduje človeka bohato obdareného trpezlivosťou, pochopením, charakterom, citlivosťou a predovšetkým láskou.

Každá duša je iná

Počas prvých rokov pôsobenia na Slovensku, mala veľké nutkanie vrátiť sa do rodného Ruska. Ale roky idú a ona si zvykla natoľko, že by sa už nevrátila. Príbuzenské väzby sú dávno popretŕhané a aj jej zmýšľanie sa zmenilo, poslovenčilo. Slovensko miluje, kvôli jeho kráse a vysokému počtu talentovaných a pracovitých ľudí.

Tatiana si myslí, že v posledných rokoch vo svete nastáva boom duchovného prebudenia ľudstva a Slovensko je krajina s vysokým duchovným potenciálom. Máme vraj veľa ľudí, ktorí duchovnému svetu začínajú pripisovať dôležitosť. "Je to ako keby sme tu mali svoju základňu. Ľudia si začínajú uvedomovať, prečo sú tu, že pánbožko nie je len starý dedko, ktorý sedí na obláčiku s gloriolou nad hlavou a pozerá sa na nás dolu. Ľudia začínajú rozmýšľať a preciťovať o čom je tento svet, kam to všetko vedie..."

Podľa jej názoru sa svet môže zmeniť tým, že ľudia zmenia svoje zmýšľanie. Treba prestať rozmýšľať v intenciách, že jedna lastovička leto neurobí. Na zlobu netreba odpovedať zlobou, pretože ľudstvo sa dostáva do začarovaného kruhu. Najmarkantnejšie to vidieť na svetovej i v našej politike. "Ľudská duša je každá iná, niekto je vyššie, niekto nižšie. Niekto je inteligentnejší, iný menej, niekto zase vzdelanejší a každý svoje zážitky spracováva ináč a na veci preto pozerá z iného uhla. Možno je to otrepané, ale problémy sa dajú riešiť láskou. To je liek na všetko. Netreba sa na ľudí hnevať, treba im odpúšťať," radí Tatjana Markušová.

Andrea BOŽINOVSKÁ


 

TOPlist